Program na letný semester 2018

13.2.2018
Prednášajúci: Pavol Hanzel - Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
Názov prednášky: “Didaktické aspekty vyučovania geometrie na ZŠ a SŠ.”

27.2.2018
Stretnutie Jednoty Slovenských matematikov a fyzikov (JSMF)
V rámci stretnutia bude premietaný dokument: “Fermat's Last Theorem (BBC, Horizon, 1996, 48 min., slovenské titulky).”
Vydarený dokument skúsených tvorcov BBC mapuje jeden z najväčších objavov matematiky uplynulého storočia, dôkaz 350 rokov starej Fermatovej hypotézy. Film strhujúco približuje príbeh Fermatovho problému a strastiplnú cestu jeho riešiteľa Brita Andrewa Wilesa za splnením si svojho detského sna. Dokument zároveň zobrazuje prostredie matematikov, ich ambície, myslenie, rozprávanie a vzťahy na sklonku 20. storočia predovšetkým v USA a osobitne na jednom z popredných svetových matematických pracovísk v Princetone, kde Sir Andrew Wiles a jeho kolegovia pôsobili.

13.3.2018
Prednášajúci: Vladimír Kobza - Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
Názov prednášky: “Špecifiká dopravnej situácie na Slovensku vo vzťahu k matematickému modelovaniu.”
Projektovanie komunikačného systému na území štátu je výsledkom množstva dopravných modelov a analýz. Aj keď implementácia ich výsledkov častokrát podlieha politickým preferenciám, dopravný model vie veľmi exaktne nielen zhodnotiť aktuálny stav, ale aj prognózovať očakávaný vývoj zaťaženia komunikačnej siete. Osobitnú pozornosť venujeme verejnej hromadnej doprave (železničnej alebo autobusovej) a jej technológii prevádzky. Ukážeme si niektoré paradoxy, napr. akým spôsobom možno využiť teóriu čísel či výrokovú logiku pri konštrukcii cestovných poriadkov autobusových liniek. 

27.3.2018
Prednášajúci: Róbert Jajcay - Katedra algebry, geometrie a didaktiky matematiky, Fakulta matematiky fyziky a informatiky, Univerzita Komenského, Bratislava
Názov prednášky: Vysoko-symetrické klietky
Abstrakt: Klietka je najmenší regulárny graf predpísaného stupňa a obvodu (dĺžky najkratšej kružnice). Napriek jednoduchosti tejto definície je hľadanie klietok veľmi ťažkým probémom a presné veľkosti klietok poznáme len pre veľmi ohraničené množiny dvojíc stupňa a obvodu. Východiskovým bodom prednášky je empirické pozorovanie, že mnohé z najmenších známych grafov sú vysoko-symetrické grafy. Dôsledkom tohto pozorovania je sústredenie sa na hľadanie klietok medzi vysoko-symetrickými grafmi, ktoré prekvapivo často produkuje tzv. rekordné grafy, t.j., najmenšie známe grafy. Obsahom prednášky je stručný úvod do problematiky hľadania malých symetrických grafov a prezentácia konštrukcií založených na relatívne jednoduchých pojmoch z algebry.

10.4.2018
Prednášajúci: Vladimír Balek - Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky, Fakulta matematiky fyziky a informatiky, Univerzita Komenského, Bratislava
Názov prednášky: Veľký tresk a turbulencia - stretnutia newtonovského fyzika s chaosom.
Abstrakt prednášky: Teória chaosu sa zvykne spájať s dejmi v obvyklej mierke. Má však aplikácie aj pri opise ,,veľmi veľkého'' -- čiernych dier a vesmíru ako celku. Chaotický charakter má oscilačný režim približovania sa k singularite, v ktorom by sa mal nachádzať vesmír tesne po veľkom tresku podľa klasickej teórie gravitácie (takej, ktorá nezahŕňa efekty kvantovej mechaniky), a chaos sa uplatňuje aj v samoreprodukujúcom sa vesmíre, kde prebieha nepretržitý veľký tresk ako dôsledok kvantovomechanickej neurčitosti v správaní sa látky, ktorá vesmír zapĺňa. K pochopeniu oboch dejov významne prispel Stephen Hawking, veľký fyzik a popularizátor vedy, s ktorým sme sa nedávno rozlúčili. Ideu chaosu vniesol Hawking aj do diskusie o strate informácie v čiernych dierach. Prišiel s domnienkou, že pri kolapse hviezdy nevzniká ozajstný horizont (plocha, spod ktorej nemôže uniknúť nič, ani svetlo), ale informácia, ktorá sa k nám dostane spod zdanlivého horizontu, je pre nás stratená kvôli turbulencii -- chaotickému vývoju látky a geometrie -- počas kolapsu.




 

Program v uplynulých rokoch:​_